nočné dialógy I

Autor: Viliam Maňka | 17.4.2006 o 13:00 | Karma článku: 6,34 | Prečítané:  1419x

- Ahoj Fedor! - Ahoj... počkaj, kto vlastne si a čo tu robíš? - Som, ktorý som. Jednoducho ma volaj Boh. - Haha, Boh je predsa mŕtvy! - Nietzsche je mŕtvy, pozri, som tu, žijem a aj vy žiť budete. - To poznám, čítal som to na jednom náhrobnom kameni. - To je Nietzscheho epitaf? - Vôbec, nežartuj, Boh nemá zmysel pre humor a ak si vševedúci, dobre to vieš.


- A ty vieš, prečo som tu?
- Nie, vlastne, prečo si neposlal Ježiša, toho tvojho takzvaného syna?
- Bojím sa, žeby ste ho zas umučili a ukrižovali, nie preto, žeby ste mu neverili, že je Boží syn, ale preto, žeby ste to dobre vedeli. Život nie je taký plytký, aby ho ukončil lekár bodkou v úmrtnom liste. Nie je taký plytký, aby sa jeho zmysel dal vyjadriť krátkou vetou konzumného typu: Dnes žijem naplno a čo bude zajtra ma netrápi. Život nie je právo ani povinnosť ale dar...
- Dosť, dosť, netáraj, viem, že neexistuješ, jedna tabletka a si preč...



poznámka autora:
Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.
Rozumní, ktorí videli a uverili.
Blázni, ktorým sa Boh prihovára, ale oni sú slepí a hluchí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Trafikanti reformy neurobia (píše Ivan Mikloš)

Stále patríme medzi úspešnejšie postkomunistické krajiny, ale zdroje úspechu vyprchávajú.

DOMOV

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Blog Transparency International

Prečo NAKA nenašla v predsedníckych zákazkách porušenie zákona

Indícií mala dosť.


Už ste čítali?