... Bremeno tohoto sveta je priťažké, aby ho uniesol jeden človek a žiaľ tohto sveta je priveľký, aby sužoval jediné srdce.... "
Oscar Wilde - Mladý kráľ, Štastný princ, Mladé letá, 1988
Týchto pár viet mi po rokoch pripomenula v emaili Anička, prinútila ma spod postele vytiahnuť a oprášiť knihu o mladom kráľovi. Kráľovi, ktorému autor vložil do vienka veľkú túžbu a lásku ku krásnym veciam, ale zároveň aj veľké chápave srdiečko. Kráľovi ktorý sa zrodil z veľkej nezodpovednej vášne a preto bol aj starým otcom spolu s jeho mamou zavrhnutý. Vychovávaný chudobným pastierom, no na mučivom sklonku života starého kráľa ustanovený dedičom.
Mladý kráľ pred korunováciou užíva krásy a tajomstvá umenia a sníva, sníva tri sny plné krívd a utrpenia. Zisťuje, že neštastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Odmieta si obliecť rúcho, ktoré tkali biele ruky bolesti na krosnách smútku, ale v pastierskej tunike kráča do slávnostne vyzdobenej katedrály na korunováciu. Cestou stretáva reptajúcich dvoranov aj poddaných...
"...Keď si dvorania vypočuli jeho rozprávanie, pozreli jeden na druhého a šepkali si: Určite sa pomiatol; veď sen nie je nič iné než sen a videnie nič iné než videnie. Nie sú to skutočné veci života a netreba im pripisovať dôležitosť. A čo je nás po životoch tých, ktorí pre nás pracujú? Vari nemáme jesť chlieb, pokým neuvidíme rozsievača a nemáme piť víno, pokým sa neporozprávame s vinohradníkom?..."
"... Vtedy vystúpil zo zástupu muž a s trpkosťou v hlase k nemu prehovoril: Pane, azda nevieš, že práve z blahobytu bohatých sa chudobní držia pri živote? Vaša nádhera a prepych nás živia a vaše neresti a zlozvyky nám dávajú chlieb. Je ťažké drieť na pána, ale nemať žiadneho pána je ešte ťažšie. Vari si mysliš, že nás kŕmia havrany? Aký liek máš na našu biedu? ...
... Preto sa vráť do paláca a obleč si svoj purpur a vzácne látky. Veď čo si počneš s nami a s naším utrpením? ... "
V katedrále ho už čaká biskup so slovami z perexu tohoto článku. Mladý kráľ práve skloní hlavu k tichej modlitbe, keď do chrámu vtrhnú šlachtici s vytasenými mečmi, odhodlaní zabiť toho večného rojka, toho kráľa, čo sa oblieka ako žobrák, toho chlapca, ktorý robí hanbu ich štátu... A ako to skončí? Bude sa v katedrále váľať "telíčko bez hlavičky a hlavička bez telíčka"? Zahrabte aj vy rukou pod posteľou, zájdite do knižnice, alebo len oprášte svoju fantáziu. Kniha Štastný princ za to stojí !
